www.mdszborov.estranky.sk - Ochotnícke divadlo kedysi

Začiatky ochotníckeho divadla

24. 8. 2010

...s kultúrnymi podujatiami a ochotníckym divadlom to v našej obci bolo takto:

Priebeh 20. – 30. rokov

Prvé kultúrne podujatia sa aj napriek ťažkostiam s priestormi uskutočnili v našej obci na jar 1919. V priebehu 20. rokov sa vďaka obetavej práci miestnych nadšencov – učiteľov, úradníkov a inteligencii – podarilo položiť organizačné základy kultúrnych aktivít, najmä v oblasti divadla a hudby, ktoré sporadicky dosahovali aj výraznejšie výsledky, oceňovanie i mimo samotnej obce.

Tento sľubný vývoj prerušila hospodárska kríza začiatkom 30. rokov, keď došlo k utlmeniu, v niektorých prípadoch i prerušeniu či zastaveniu činnosti miestnych kultúrnych a spoločenských organizácií. Najväčší prepad aktivít nastal v rokoch 1934-1935.

Na sklonku sledovaného obdobia v rokoch 1936-1937, došlo pod vplyvom zlepšenia hospodárskych pomerov, založenia meštianskej školy a zvýšenej aktivity spolkov k opätovnému oživeniu a spestreniu kultúrnych pomerov.

Hlavným zastrešovateľom kultúrnych a spoločenských aktivít sa v Zborove stala miestna osvetová komisia (MOK), neskôr miestny osvetový zbor (MOZ). Obecné zastupiteľstvo zvolilo za prvých členov MOK v septembri 1923 Jána Desiatnika, Karola Linharta, Izáka Bauerfreunda a Karola Liteckého. K jej oficiálnemu ustanoveniu došlo 27. marca 1924, keď sa jej predsedom stal Ján Desiatnik a jednateľom V. Kopčák. V 20. rokoch sa MOK stala organizátorom oficiálnych spoločenských podujatí, zameraných na rozvoj vlasteneckého cítenia obyvateľstva. Koncom 20. rokov činnosť MOZ ochabla a v marci 1931 došlo k jeho rozpusteniu.

Vďaka aktivitám miestnej inteligencie sa činnosť zboru podarilo v polovici 30. rokov opätovne oživiť. V tom čase bol jeho predsedom I. Kaufmann, ktorého v roku 1936 vo funkcii nahradil J. Hájek. K najvýznamnejším aktivitám MOZ v druhej polovici 30. rokov patrilo usporiadanie vyše dvojtisícovej protirevizionistickej manifestácie 14. marca 1937, či slávnosti vysádzania stromčekov v rokoch 1937 – 1938, ktoré mali prispieť k skrášleniu verejných priestranstiev.

Nezastupiteľnú úlohu v kultúrnom živote obce zohrali spolky ako napr. miestna jednota Slovenského roľníckeho dorastu (MJ SRD), Dramatické združenie (DZ), TJ Sokol, Osvetový zväz finančnej stráže, Židovské divadelné združenie Hamis Rache, Združenie katolíckej mládeže, TJ Orol, ale tiež jednotlivci, predovšetkým učitelia ľudovej a neskôr aj meštianskej školy.

Hlavným organizátorom divadla v Zborove sa stal Ján Desiatnik, ktorý v rokoch 1920 – 1926 nacvičil 40 rôznych predstavení, predovšetkým s miestnou mládežou. Prvé povojnové divadelné predstavenie, veselohra v troch dejstvách „Hrúza čo sa robí,“ bolo usporiadané 11. januára 1920 v sále Kresťanského potravného družstva. Predstavenie neuniklo pozornosti regionálnej tlače, ktorá ho označila za „dejinnú udalosť, lebo to bolo prvé divadelné predstavenie v Zborove.“ Autor článku ocenil fakt, že miestnosť „nabitá bola zvedavým obecenstvom. Herečky a herci hrali znamenite, dali si skutočne záležať na tom, aby prvé predstavenie dobre vypadlo.“ Zborovskí ochotníci slávili úspechy i mimo obce, ako napr. vo februári 1924, keď obsadili 1. miesto na divadelnej súťaži v Bratislave, alebo v roku 1921, keď so svojou prvou naštudovanou hrou vystúpili v prešovskom divadle. Tlač oceňovala chvályhodnú „činnosť Jána Desiatnika, ktorý...s takou oduševnenosťou dáva sa do kultúrnej práce pri každej príležitosti“ a dávala ho napríklad iným učiteľom.

Po odchode Jána Desiatnika zo Zborova v roku 1926 divadelný život stratil na intenzite, no nezanikol. Jeho tradície rozvíjali nielen všetky vyššie uvedené spolky, ale tiež jednotlivci, najmä Ľ. Žuráv, J. Holeček, F. Milotínsky, E. Frličková, J. Linhart a J. Payer. Detailnejšie informácie sa zachovali len o činnosti dvoch spolkov – Dramatické združenie (DZ) a Miestna jednota Slovenského roľníckeho dorastu (MJ SDR).

Dramatické združenie (DZ) vzniklo 5. apríla 1931. Aktívne bolo v roku 1931, keď usporiadalo dve divadelné predstavenia „Tá naša Mara“ a „Všetko pre národ“. V roku 1933 usporiadalo dve divadelné predstavenia „To bola noc“ a „Charleyho teta“.

V nasledujúcich rokoch činnosť združenia ochabla a záznam o aktivitách, smerujúcich k oživeniu činnosti z apríla 1937 je posledným jeho v zápisniciach.

Začiatky činnosti DZ sa vyznačovali obrovským entuziazmom členov. Združenie sa stalo členom Ústredia slovenských ochotníckych divadiel a objednávalo odbornú literatúru. Pod neskorší úpadok združenia sa podpísalo viacero skutočností. Osobnosti, ktoré stáli pri jeho zrode (V. Kopčák a niektorí učitelia) boli z obce preložené a spolok pociťoval „nedostatok schopných osôb, ktoré by zastávali dôležitú a organizačného talentu vyžadujúce práce.“ Združenie tiež trpelo nedostatkom talentovaných a systematicky pracujúcich hercov, chýbali mu finančné prostriedky na prenájom miestností a nákup rekvizít, často zlyhávala organizácia podujatí a dokonca sa objavili aj nezrovnalosti vo vedení účtov. Okrem V. Kopčáka patrili medzi najaktívnejších členov združenia F. Milotínsky, Ľ. Milotínska, J. Payer, V. Kováč a K. Bohunický.

Aj keď aktivity Miestnej jednoty Slovenského roľníckeho dorastu (MJ SRD) neboli primárne orientované na oblasť divadla, predsa len sa táto organizácia stala jedným z dôležitých organizátorov divadelného života v Zborove.

Len v roku 1932 sa im podarilo naštudovať dve predstavenia a v tejto činnosti pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. Organizovanie divadelných predstavení komplikoval nedostatok finančných prostriedkov. Divadelné predstavenie, ktoré zborovská MJ SDR pripravovala na jubilejný rok 1938, bolo v októbri pre „nevhodný čas“ preložené.

Podľa záznamov v kronike boli v obci v rokoch 1935 a 1938 odohrané priemerne 3 divadelné predstavenia ročne. Nemožno obísť ani aktivity ľudovej školy, ktorá od roku 1935 pravidelne raz týždenne usporadúvala bábkové divadelné predstavenia.

Začiatok 40. rokov

Z náročnejších kultúrnych aktivít sa začiatkom 40. rokov tešilo najväčšiemu záujmu divadlo. Jeho organizátormi boli Živena, MO HG a Združenie katolíckej mládeže. Medzi najaktívnejších pracovníkov na poli amatérskeho divadla v Zborove patrili Ján Desiatnik, Jozef Gorný a pán kaplán Ševčák.

Každá z uvedených organizácií pripravila približne 2 -3 divadelné predstavenia ročne. Najčastejšie boli usporadúvané v priestoroch hostinca Slávia, alebo v hostinci Adama Pechu. Vo výbere hier dominovali ľahšie žánre (nenáročné komédie, operety), ale občas ochotníci siahli aj po hodnotnejšom predstavení, ako napr. Živena, ktorá v októbri 1942 naštudovala hru J. Barča-Ivana „Mastný hrniec“. Z dostupných informácií vieme, že sa odohrali aj divadelné hry "Ženský zákon" a "Kamenný chodníček".

Diváci zo Zborova a okolia navštevovali divadelné predstavenia v hojnom počte a aj regionálna tlač zaznamenala, že „zborovskí ochotníci napredujú“. V článkoch bola vyzdvihovaná najmä činnosť Živeny, ktorá „sa doteraz vždy predstavila verejnosti s podnikmi vysokej úrovne,“ ale tiež hercov, ktorí „skvelou hrou dokázali, že sa na javisku cítia úplne doma“.

Medzi zborovských ochotníkov patrili: Alžbeta Kubačková rod. Majcherová, Anna Sokolová rod. Buryová, Anna Baranová, Kačmarik, Alžbeta Majcherová, Slamka, Ján Geffert, učiteľka Štenhurová, Mária Vasiľová rod. Bišková, Ján Vasiľ, Karol Dvorščák, Mária Dvorščáková rod. Kasperová, Mária Bodíková rod. Geffertová, Dušan Šarišský, Karol Kováč, Tomáš Oleár, Karol Geffert, Adolf Rondzik, Jozef Pecha, Veronika Franková rod. Guláková, Ján Gutter, Margita rod. Bobeková, Mária Rančíková rod. Bišková, Ľudmila Gutterová rod. Rozmušová, Alžbeta rod. Linhartová, Jozef Biško, Milan Skurka, Ján Biško, Pavel Biško, Priska Bulová, Marcel Šarišský, Marta Čepigová rod. Rozmušová, Anna Slamková rod. Rondziková, Fabián Kalapáč, Jozef Ceľušňák, Ján Kasper, Margita Korušiaková rod. Baranová,

Kultúra v období 1945 – 1970

Učitelia oboch škôl (ľudová škola, meštianska škola), najmä však na meštianskej škole, sa spolu so žiakmi aktívne zapájali do organizovania kultúrneho a spoločenského života obce. Žiaci meštianskej školy pripravovali priemerne 3-4 školské divadelné predstavenia ročne a pracovali vo viacerých záujmových krúžkoch.

Prvým prejavom kultúrnych aktivít obyvateľov Zborova po vojne bol slávnostný program, nacvičený v máji 1945 pri príležitosti oslobodenia ČSR. Systematickejšiu prácu v oblasti divadla začali vyvíjať miestni učitelia so žiakmi na jeseň 1945 a koncom roka vystúpili počas štefanskej a silvestrovskej zábavy.

V minulosti sa značnému záujmu Zborovčanov tešilo divadlo. Aktivity v tejto oblasti po roku 1945 však nedosiahli úroveň predošlých rokov. Dňa 3.4.1946 bolo odohrané divadelné predstavenie „Cirkevná daň“.

V Zborove už krátko po vojne pôsobil ochotnícky divadelný krúžok, avšak začiatkom 50. rokov prestal vyvíjať činnosť. V ďalších rokoch zostalo organizovanie divadelných predstavení výlučne záležitosťou žiakov miestnej školy pod vedením učiteľov. Počet divadelných predstavení z roka na rok klesal a v 60. rokoch bolo ich uvedenie vzácnosťou. V roku 1951 bol z iniciatívy miestnej osvetovej besedy a učiteľov založený dievčenský tanečný krúžok, ktorý viackrát vystúpil v Zborove i na okolí.

Náhľad fotografií zo zložky Ochotnícke divadlo kedysi